Prinášame Vám recenziu knihy Jacka Londona Majster alkohol, alebo Pijanské zápisky, ktorá vyšla v roku 1913 pod anglickým názvom John Barleycorn, ako autobiografický román o autorovom boji s alkoholom.
Samotný názov knihy hovorí o téme, ktorou je naša spoločnosť presiaknutá skrz-naskrz. Formou monológu tu autor rozpráva príbeh človeka, ktorý padol na dno, na samé dno a to všetko len kvôli tomu, že si podal ruku s alkoholom. Samotný alkohol, vzťah ľudskej psychiky k nemu i závislosť na ňom, ho definuje ako Majster Alkohol, Majstrova duša. Totiž nie telo si žiada alkohol, nik sa nerodí s túžbou k alkoholu, nik nie je alkoholikom od detstva. Pozriete sa na svet očami človeka, ktorý si uvedomil zhubnosť Majstrovho pôsobenia na dušu mladého človeka, tobôž ak pri ňom nestojí nik, kto by ho od toho odradil. To ako sa John Barleycorn, hlavná postava tohto príbehu, dostal k alkoholu, je i v súčasnosti, po 85 rokoch, bežnou cestou k chlastaniu. Prvý krát sa opil ako päťročný, keď ho poslali zaniesť otcovi na vzdialenú roľu kanvu piva. John si cestou domýšľaľ, aké je pivo dobré, veď dospelí vedia, čo je dobré…. a tak si trochu odpil, a… nič. Pena, ktorú ochutnal, mu nechutila, no spomenul si, ako dospeli penu sŕkajú, a tak nabral odvahu a odpil si poriadne. Chuť piva ho nenadchla, no i tak si ešte pár krát poriadne odpil, stratu zamaskoval tak, že pivo napenil a otec si nič nevšimol. Až potom, keď malý John odpadol, a skoro ho prešiel pluhom. Druhý krát sa opil, keď mal sedem rokov, a taliansky farmár ho skôr zo srandy prinútil vypiť pohár vína. Z tejto opice John vinil matku, pretože tá ho presviedčala, že čiernookí Taliani sú zákerní a “prebodnú Ta od chrbta”!, to boli jej slová. A tak v pude sebazáchovy sedemročný chlapec nevidel iné východisko, iba pohár vypiť. No vypil ho na jeden dúšok, čo Taliana pobavilo a zavolal ostatných, “aha čo dokáže”, a prinútil ho to párkrát zopakovať! Zo sledu udalosti vyplýva, že odrastený John začal piť preto, lebo pili všetci v jeho novom prostredí, kam sa dostal z bezpečia domova. V snahe ujsť pred autoritou domu, kde naň dozerala matka a tri staršie sestry a tiež v snahe finančne sa osamostatniť, sa dostal do prístavu, kde sa žilo v tieni polície, z ruky do úst, a všetko dobré i zlé sa v kruhu podobne žijúcich priateľov zapíjalo. John trávil svoj čas s ľuďmi, ktorí žili s alkoholom a v snahe stať sa jedným z nich pil s nimi, i keď mu alkohol nechutil, bolo mu z neho zle, no vlastné svedomie všade potláčalo jeho strach o vlastné zdravie, len aby nevyzeral ako slaboch. Svedomie mu nahováralo, že je mladý a mocný, nikdy pred tým nepil, takže nad nim nemá Majster moc. Možno v tomto príbehu spoznáte niekoho spomedzi seba, niekoho, kto ide do krčmy nie za kamarátmi, ale aby sa tam ožral, no táto kniha otvorí oči každému, kto sa stretol s alkoholom najmenej dvakrát v roku. Cez túto knihu pochopíte jeho konanie, možno mu dáte mu šancu, aby sa vymanil spod Majstrovho vplyvu. Tento príbeh, napísaný pred vyše 90 rokmi, ani dnes, po toľkých rokoch nestráca nič so svojej drsnej reality, zo zápasu človeka s poeticky nazvaným netvorom – Majstrom Alkoholom. Nositeľ tohoto “titulu” ale s poéziou nemá spoločné nič, iba ak by sme sem započítali opilecké kazenie ticha v spoločnosti. Drsnosť a odkrytie tých najhorších stránok pitia, prístupu a dôvodov k požívaniu alkoholu, spolu so všeobecnou mienkou nižších vrstiev spoločnosti, aké v tejto knihe prináša autor prostredníctvom rozprávania životného príbehu hlavnej postavy, je tak presná, tak udivujúca, ako len môže slovo na papieri byť. To, ako sa dostal k alkoholu John, je cesta, ktorou sa k nemu može dostať takmer každý z nás. Je málo ľudí, ktorí mali od mladosti chuť na alkohol, no tisíce iných má taký organizmus, čo alkohol nielenže odmieta, ale po požití určitého množstva je tak zničený, že sa človek zaprisaháva, že už nikdy,… A tu je vidieť Majstrovu silu. Prečo si začal piť TY? Lebo poväčšinou starší kamaráti, ktorí boli pre teba synonymom akejsi majestátnosti, tí pili. Ale to nieje dôvod pre tvoje pitie! No mladá duša koná často nerozumne, a tiež “spoločenské zvyky”, ako neodmietnuť ponúknutý drink, vypiť si s niekým, kto niečo oslavuje, alebo má veľký žiaľ, tieto zvyky spolu s verejným neodmietaním pitia doslova dláždia cestu mladej a meskúsenej generácii k záhube. Autor neviní z alkoholizmu Johna, pretože je mladý a zvedavý, odvážny a domýšľavý, ale spoločnosť a takisto dáva najavo silu dobrého rodinného prostredia, v ktorom ako jedinom si môžete byť isti bezpečnosťou mladej generácie. No nie každá rodina je taká, stretneme tu i otca a syna Nelsonovcov. ktorí pijú, takisto politikov, nóbl kluby, a všade tam je i Majster ako doma… a všade s tým sa môžete stretnúť aj v realite.
Na záver by som vrelo doporučil siahnuť po tejto útlej knižke zamyslieť sa nad svojim konaním, kým je ešte čas.
Recenziu spracoval -LJN- a upravil -MJN-