Tanky, ale rovnako aj iné pancierované vozidlá, predstavujú výraznú silu na bojisku. Prvýkrát boli tanky nasadené v počte 59 kusov 15.09.1916 pri Somme a prvé hromadné nasadenie sa udialo 20.11.1917 pri Camrai a úplne zmenilo doposiaľ používanú vojenskú taktiku aj stratégiu. Aj keď nasadenie tankov v I. svetovej vojne nebolo také masívne ako v neskoršom období, odhalilo zaujímavú vec a to, že tanky sú veľmi silné v útoku, ale slabšie v obrane. Dnešné moderné tanky prešli veľkým vývojom a Angličan Ernest Swinton, autor nápadu použiť niečo ako loď na súši proti zakopanej pechote, z čoho vznikol tank, by bol určite milo prekvapený, ako sa jeho myšlienka prepracovala. Účinnosť tankov sa znižuje s účinnosťou použitých protitankových prostriedkov a ak aj v ešte nedávnej minulosti bol najlepšou protitankovou zbraňou iný tank, dnes to už je letectvo – či už lietadlá, alebo vrtulníky. Je to spôsobené hlavne rýchlejšou reakciou, stále sa zlepšujúcim výkonom trhavín použitých v bombách, alebo raketách a aj skutočnosťou, že tanky majú najsilnejší pancier v čelnej časti a zhora omnoho slabší. Ale nie každý disponuje letectvom ako má napríklad USA a preto tank naďalej ostáva postrachom na bojisku.
Americký tank Abrams
Prejdime však k ničeniu týchto kolosov. Okupačné armády s úspechom nasadzujú tanky na stabilizovanie situácie v okupovanej krajine, s vedomím, že po porážke pravidelnej armády sa medzi obyvateľstvo nenachádzajú zbrane, ktoré by boli schopné tank zničiť. Moderný tank vyrobený z kompozitného materiálu, poprípade s použitím dodatočného pancierovania je prakticky odolný aj voči kumulatívnej strele vystrelenej z ručnej protitankovej zbrane typu RPG-7, ktorá by sa medzi obyvateľstvo vyskytovať mohla, na rozdiel od sofistikovanejších zbraňových systémov ako TOW, či MILAN.
RPG-7
Ako teda postupovať, keď sa nepriateľské tanky začnú valiť do našich ulíc? Prvou a hneď veľkou výhodou boja v zastavanej oblasti je to, že tanky nemôžu využiť naplno svoju zbraňovú kapacitu a tou je streľba na väčšie vzdialenosti. Sú závislé na podpore pechoty a spoločne tvoria prakticky neporaziteľnú jednotku. Čiže sa treba snažiť oddeliť tanky od jej podpory – pechoty. Rôzne pasce, nástražné systémy a podobne sú na toto ako stvorené, keďže pechota je (na rozdiel od posádky tanku) viacmenej nekrytá a o to zraniteľnejšia. Ďalej je veľmi výhodné využiť skutočnosti, že posádky tankov počas mimobojovej aktivity majú poklopy na zvýšenie pohodlia otvorené. Vhodne rozostavené zoskupenie snajprov je schopné toho využiť a nečakaným úderom vyradiť posádku z boja. Hluk produkovaný samotným tankom prekryje v počiatočnom momente zvuk paľby, čo dáva snajperskej jednotke väčšiu šancu na úspech a aj na samotný ústup z boja. Pri streľbe sa treba sústrediť na šoféra a veliteľa tanku a streľbu začať od posledného vozidla v kolóne. Snajpri sa rovnako môžu zamerať na komunikačné prostriedky umiestnené na tanku, ako sú periskopy, antény a podobne. Ak je tank “oslepený”, ešte stále je schopný boja, ale táto schopnosť je výrazne zredukovaná.
Izraelský tank Merkava
S veľkým úspechom boli v minulosti použité tzv. Molotovove koktaily, teda horľavina naplnená vo vhodnej nádobe (najčastejšie sklenenej), s hrdlom upchatým textíliou, ktorá sa pred použitím zapálila a následne sa nádoba hodila na cieľ, pričom došlo k zapáleniu cieľovej oblasti. Proti najmodernejším tankom je to opäť iba chabý pokus, ale dážď Molotovových koktailov dokáže znepríjemniť život tankovej osádke, pri troche šťastia by mohlo dôjsť k zapáleniu niektorých tankových komponentov ako sú prídavné nádrže, poprípade v momente prekvapenia môže byť motorová časť menej chránená (vzhľadom na veľké teplo sa chladenie motora necháva viac-menej otvorené, v prípade boja sa použijú zaťahovacie pancierové žalúzie a v tomto prípade je použitie Molotovového koktailu bezpredmetné). Rovnako nesmieme zabudnúť, že Molotovov koktail je vysoko účinný voči slabšie pancierovaným bojovým vozidlám pechoty a aj voči nepancierovaným sprievodným vozidlám. Ešte lepším prostriedkom boja sú termitové nálože, ktoré pri horení dokážu vyvinúť teplotu okolo 2.000 stupňov Celzia a pri správnom umiestnení na predovšetkým slabšie pancierované časti, sú schopné vyradiť tank z činnosti. Rovnako veľmi efektívne je vhodenie ručného granátu do hlavne kanónu. Je to ale spojené s obrovským rizikom a s potrebou riadnej dávky odvahy, lebo priblížiť sa k tanku na dosah ruky nikdy nebolo jednoduché. Využíva sa pritom takzvané hluché miesto tanku, kedy do vzdialenosti cca 2,5 metra je obsluha tanku absolútne slepá a nemá možnosť použiť svoje zbrane voči útočníkom.
Ruský tank T-90
Ďalším a veľmi vysoko efektívnym prostriedkom sú protitankové zátarasy a jamy. Tank, napriek jeho neuveriteľnú schopnosť prekonávať prekážky má tiež svoje limity. Veľké betónové kužely, alebo ihlany, poriadne ukotvené, zabránia priechodu a veľké a hlboké jamy rovnako znamenajú pre tanky neprekonateľnú prekážku. Tank je vždy veľmi tažký, preto pripraviť pascu do ktorej by uviazol tento mnohotonový kolos, nie je až tak tažké. V spojení s protitankovými mínami, či už vojenskými, alebo podomácky vyrobenými, sa presun tankov môže zmeniť na poriadne peklo. Tank je zospodu najmenej pancierovaný, preto výbuch silnej nálože umiesnenej na jeho trase a v správnej chvíli odpálenej ho môže kompletne vyradiť z boja. V prípade absencie silných výbušnín je vhodné sa zamerať na pásy tanku, ktoré je jednoduchšie zničiť a aj keď to tank z boja nevyradí, znehybní ho to a zmenší jeho akčný rádius.
Prostriedkov na ničenie tankov je určite oveľa viac, Rusi v Čečensku, či Američania v Iraku s tým majú určite veľa negatívnych skúseností. Najdôležitejšie ale je, nevzdať sa, nepodľahnúť a pokračovať v rezistencii pokiaľ to je možné.
Zdroj: voľne prístupné materiály na internete.
