Svätý dym a zrkadlá I.

Na nasledujúcich riadkoch prinášame prvú časť článku Svätý dym a zrkadlá autora Davida G. Guyata, publikovaného v časopise NEXUS ročník 5, číslo 7, august-október 2000. Text skutočne kontroverzný, vyvolávajúci nové pochybnosti a túžbu bádať po stále nepoznaných faktoch. Preklad Frederick Forkrist.

Vatikánske sprisahanie

Vo svojom horlivom úsilí potlačiť komunizmus, Vatikán sa počas 2. svetovej vojny spájal s rôznymi tajnými spoločnosťami, fašistickými skupinami a špionážnymi agentúrami a tieto vzťahy odvtedy udržiaval.

MAFIA, C.I.A, A APARÁT VATIKÁNSKEJ ROZVIEDKY

Albert Vincent Carone je jedným z tých ľudí, ktorí svoj život strávili tancom medzi dažďovými kvapkami a stávali sa neviditeľnými všade tam je troška tieňa. Existoval a taktiež neexistoval. Al Carone – na rozdiel od svojho takmer-menovca, Al Caponeho – bol ozaj paradoxom obaleným v tajomstve skrytom za záhadou.

Carone bol detektívom v New York Police Department, čo mu však nebránilo, aby bol členom Genoveseho zločineckej famílie. Poznal všetkých vedúcich mafiánov svojej doby, vrátane Vita Genoveseho, Sama Giancanu, Santosa Trafficanteho, Joe Colomba a Pauley Castellana, medzi inými. Pre Caroneho dcéru, Dee, to všetci boli „strýkovia”. Keď sa vydávala, jej otec pripravil dve odlišné svadobné sály, aby oddelil mafiánskych hostí od hostí z NYPD. Ale to všetko bola viac-menej iba zásterka. Jednou z Caroneho hlavných funkcií bolo pracovať ako „nosič batožiny” pri ochrane zásielok drog od CIA rôznym mafiánskym rodinám.

Carone zomrel v roku 1990 za záhadných okolností. To nasledovalo po období osobného rozčarovania jeho životom po tajnej misii v Mexiku v roku 1985, v ktorej zbytočne zomrelo mnoho nevinných žien a detí.. Jeho smrť bola strašná, uvádza Mike Ruppert, editor newsletteru From The Wilderness, ktorý skúmal Caroneho životný príbeh a napísal o ňom špeciálnu správu (pozri poďakovania).

Medzitým bol ďalším „strýkom” Bill Casey, riaditeľ Central Intelligence Agency (CIA) počas Reaganovej administratívy. Počas 2.svetovej vojny bol Casey v Office of Strategic Services (OSS). V 70. rokoch sa stal predsedom Securities and Exchange Commission (SEC), ktorá reguluje americké investičné odvetvie. Počas svojho funkčného obdobia v tejto pozícii Casey využíval Caroneho ako „spojku” na prezrádzanie citlivých vnútorných informácií mafiánskemu šéfovi Pauley Castellanovi, hovorí jeho dcéra Dee.

Carone bol taktiež plukovníkom v US Army, kde pracoval v armádnom Counter Intelligence Corp (CIC). Neprekvapuje teda, s ohľadom na jeho blízke priateľstvo s Billom Caseym, že bol taktiež tajným agentom pre CIA. Ale to nie je všetko. Carone bol taktiež Grand Knight of the Sovereign Military Order of Malta (SMOM) (Vznešený rytier Zvrchovaného vojenského rádu Malty), čo bolo historicky vojenské rameno Vatikánu, a je považované za oddelený Štát so všetkými náležitosťami, vrátane vydávania svojich vlastných diplomatických pasov.

V posledných desaťročiach SMOM fungoval ako finančný kanál čierneho trhu zo zlatom a práčka špinavých peňazí, medzi inými i pre CIA, a vie sa o ňom, že predstavuje rozviedku Vatikánu. Uvádza sa, že je napríklad zapojený do zmiznutia ruských zlatých rezerv – viac ako 2 tisíc metrických ton- ktoré zmizli v roku 1991, počas obdobia, kedy bol sovietsky premiér Michail Gorbačov vytlačený zo svojho úradu.

Maltské rytierstvo je udeľované mnohým vedúcim osobnostiam, ktoré pochádzajú z vojenskej alebo spravodajskej komunity. Bill Casey z CIA, napríklad, bol maltským rytierom. Bývalý generál NATO a neskorší štátny sekretár USA Alexander Haig je taktiež maltským rytierom. Ďalším je generál Vernon Walters, bývalý zástupca riaditeľa CIA počas DCI Georgea Busha a neskôr, počas Reaganovej administratívy, ustanovený za veľvyslanca. Legendárny predstaviteľ OSS (predchodca CIA počas 2. svetovej vojny), “Wild” Bill Donovan, bol učinený Rytierom spolu so svojím spoločníkom a neskorším šéfom kontrarozviedky CIA Jamesom Jesusom Angletonom. A John McCone, ďalší prominentný člen „strašidelnej” US agentúry, bol taktiež odmenený rytierskym rádom Malty. Zoznam pokračuje ďalej. Najzaujímavejším je Reinhard Gehlen, niekdajší nacistický expert na rozviedku, získaný Američanmi v období 1945-1946 k vedeniu Gehlen Org – tajnej nemeckej pobočky rozviedky US, ktorá pozostávala z bývalých agentov SS a gestapa, z ktorých mnohí, vrátane Klausa Barbieho, boli hľadanými nacistickými vojnovými zločincami. Horeuvedné mená predstavujú zoznam zopár najmocnejších a najvplyvnejších členov západnej spravodajskej komunity počas posledných piatich desaťročí.

Jedna vatikánska skupina, ktorá má extrémne tesné prepojenie na Rytierov Malty je ultrapravicová organizácia Opus Dei. To je nesmierne mocná frakcia v dnešnom Vatikáne a jej verejné „dobročiné” aktivity maskujú množstvo najtemnejších politických a finančných machinácií, známe človeku. Azda nebude prekvapením, že Carone bol tesne spätý s Opus Dei a obzvlášť s tajnou operáciou, ktorá mala svoj počiatok v roku 1944. Išlo o Operáciu Amadeus.

OD RATLINES PO PAŠOVANIE DROG

Táto vysoko utajovaná operácia bola časťou vyjednávaní v rámci Operácie Úsvit (Operation Sunrise) medzi Allenom Dullesom – vtedajším dôstojníkom OSS vo Švajčiarsku, neskorším riaditeľom CIA, a generálom SS Karlom Wolffom. Tento šarmantný dôstojník SS s dobrými stykmi velil v tom čase kontingentom SS a gestapa v Taliansku.

Výsledkom týchto jednaní (prinajmenšom dnes známych častí) bola dohoda o amnestii pre rozsiahly zoznam síl SS a gestapa, výmenou za ich súhlas s ich službou Západu vo vopred plánovanej tajnej vojne s cieľom poraziť sovietsku komunstickú „hrozbu” – inými slovami, v „studenej vojne”.

Jedným z vedľajších projektov dohody medzi Dullesom a Wolffom boli Vatikánom vedené „ratlines”, ktoré napomáhali hľadaným nacistickým vojnovým zločincom utiecť do bezpečia. Desaťtisíce príslušníkov SS a ďalších nacistov ich použitím uniklo zajatiu. Medzi nimi boli také postavy ako Franz Stangl, veliteľ vyhladzovacieho tábora Treblinka a jeho priateľ Gustav Wagner, ktorý viedol tábor smrti v Sobibore. Medzi ostatnými sa nachádzal Adolf Eichmann, architekt Holokaustu. Eichmann bol neskôr unesený príslušníkmi izraelskej rozviedky, prepašovaný do Tel Avivu, kde bol po súdnom procese popravený. Na porovnanie, Dr. Josef Mengele – známy ako „Anjel smrti”, vojnový zločinec hľadaný pre svoje kruté a neľudské experimenty na väzňoch tábora smrti v Osvienčime – unikol do Argentíny a prežil dlhý život.

Operácia Amadeus sa týkala hlavne úniku nacistických vojnových zločincov do Južnej Ameriky a ich neskorších zúrivých tajných aktivít proti chudobnej populácii, ospravedlňovaních zástavou „anti-komunizmu”. Jednou z osôb, zapojených do aktivít Amadea, bol bývalý dôstojník gestapa Klaus Barbie, svetu známy ako „Lyonský mäsiar”.

Hlavnými prostriedkami financovania aktivít Operácie Amadeus bol vysoko ziskový obchod s narkotikami. Z Európy boli ku konci vojny, v súlade s dohodou v Sunrise, do „katolíckej” časti Južnej Ameriky prepašované veľké zásoby morfia SS. Morfium bolo doprevádzané nalúpeným zlatom a veľkým množstvom falošných britských bankoviek, falšovaných v koncentračných táboroch zajatými falšovateľmi ako časť plánu SS, známeho ako Operácia Bernhardt.

Únikové „cesty” používané na presun hľadaných osôb do Južnej Ameriky, preč od zvedavých očí izraelských agentov, sa taktiež ukázali ako ideálne cesty na pašovanie drog. O desaťročia neskôr budú zásoby heroínu, pašované do USA pre CIA ochraňovanú distribúciu Mafiou, dopĺňané domácim kokaínom..

V 80. rokoch 20. storočia sa v refelktoroch objavila jedna z osôb, ktorá bola hlboko zapojená do obchodu s drogami, plukovník Oliver North, ktorý autorizoval výmenu zbraní za drogy na financovanie operácií Contras. Al Carone poznal Olivera Northa pod jeho „pracovným” menom „John Caffrey”. To v čase, keď bola Carone zapojený do CIA kontrolovaných kokaínových transakcií s Joe „Pickles” Perciliom, členom Colombovej zločineckej rodiny.

Tieto zaujímavé a zvyčajne utajené spojenia medzi vládami (vo forme vojenskej a spravodajskej komunity), organizovaným zločinom, Vatikánom a nacistickými vojnovými zločincami, majú zaujímavú históriu. Posledným spojením nebola ani tajná dohoda medzi námornou rozviedkou USA a mafiánskym donom Charlesom „Lucky” Lucianom počas 2. svetovej vojny. To vyústilo v rozhodnutie Mafie pomôcť a pomáhať Spojencom kontaktovať v roku 1943 mafiánskeho bossa Vita Genoveseho, aby tento pripravil cestu pre príchod Spojencov na Sicíliu. Ako už bolo spomenuté, pôvodne sa do vyjednávaní v Operácii Úsvit zapojili predovšetkým jednotky SS a gesetapa v Taliansku pod vedením generála SS Wolffa.

A kým veľké množstvo bývalých nacistov unikalo na juh, aby bojovalo proti komunistickej hrozbe v Latinskej Amerik – a, čo je dôležitejšie, aby osobne profitovalo zo svojho zapojenia do lukratívneho obchodu s drogami a zbraňami – v Európe sa plánoval základ pre zvrhnutie alebo sabotáž demokraticky zvolených vlád prostredníctvom siete fašistických jednotiek v pozadí, organizovaných v rámci Operácie Gladio. Nie je prekvapením, že to taktiež istým osobám umožní získať veľké bohastvo na úkor nešťastia iných – čo je zjav tak bežný, že sa snáď neoplatí ani spomínať.

Tieto neo-fašistické aktivity naberú na dôležitosti začiatkom 80. rokov 20. storočia, po kolapse Banco Ambrosiano a smrti talianskeho bankára Roberta Calviho, ktorý bol „zasamovraždený” a ponechaný visieť z lonýnskeho Blackfriars Bridge. To viedlo k senzačným odhaleniam úlohy Vatikánskej banky, IOR, v Calviho finančnom impériu a rýchlo zahrnulo i aktivity mafiánskeho finančníka Michele Sindonu – ktorého aktivity následne zapojili do mafiánskych aktivít vedúce aristokratické banky v Európe a Amerike. Sindona i Calvi mali blízko k Opus Dei, ktorá po páde Sindonovho impéria prišla o cca 55 miliónov dolárov. Roberto Calvi bol – podľa svojej rodiny – pred svojou smrťou značne zapojený v pomoci Opus Dei prevziať kontrolu nad IOR.

Calvi i Sindona boli okrem toho členmi tajnej slobodomurárskej lóže Propaganda Due (P2), o ktorej sa uvádza, že mala pripravenú „paralelnú vládu”, a ktorá plánovala uskutočniť v prípade víťazstva komunistickej strany vo voľbách štátny prevrat v Taliansku.

P2 viedol bývalý taliansky fašista a člen nacistických SS Licio Gelli – talianskou tlačou prezývaný „Bábkar”. Gelliho styky s ultrapravicou a fašistami v Európe a v Latinskej Amerike boli obrovské. V skutočnosti bol hlboko zapojený v zakladaní Vatikánom vedených ratlines, ktoré na konci 2. svetovej vojny napomáhali najhorším nacistickým vojnovým zločincom uniknúť spojeneckej spravodlivosti. Odhaduje sa, že týmto spôsobom uniklo okolo 50 tisíc nacistov.

Gelli mal mnoho mocných priateľov, vrátane bývalého talianskeho diktátora Benita Mussoliniho. Bol taktiež osobným priateľom Juana Peróna jeho styky s Argentínou z neho neskôr učinili kľúčovú postavuj dodávky francúzskych striel Exocet, ktoré počas vojny o Falklandy potápali britské plavidlá. V tomto obchode pracoval v spolupráci s Ronaldom R. Rewaldom, zakladateľom havajskej finančnej inštitúcie Bishop, Baldwin, Rewald, Dillingham & Wong – čo bol majetok CIA a predchodca CIA vlastnenej Nugan Hand Bank.

Zapojenie spoločnosti CIA do financovania a poskytovnia zbraní, ktoré mali byť použité proti kľúčovému americkému spojencovi (Británii), s veľkodušnou verejnou podporou americkej vlády sa môže zdať dvojaké. No vo svete „čiernych operácií”, „priatelia” a „nepriatelia” sú synonymá a pracovanie na oboch stranách plota je akceptovanou praxou.

Hierarchicky povedané, sa Gelli zodpovedal Umberto Ortolanimu, opisovanému jedným autorom ako „veľkým vrátnikom Vatikánu” a „tajným komorníkom pápežskej domácnosti”. Okrem svojich konexií s P2 je Ortolani taktiež členom vnútornej rady Rytierov Malty a má styky s vojenskou rozviedkou, datujúce sa k 2. svetovej vojne.

Dokončenie nabudúce.