Ako sa hrušky s jablkami pomiešali

Internetové noviny DENNÍK.CZ priniesli rozhovor s advokátom Ladislavom Prošekom, ktorý poskytuje právnické služby pre Jakuba Štěrbíka. Jakub Štěrbík bol ťažko zranený pri konflikte, ktorý vyprovokoval, keď okrikoval dvoch opitých “extrémistov”, nech nehajlujú. Obžalovaný Lukáš Vorobeľ bol odsúdený na 12 rokov nepodmienečne.  Pána Ladislava Prošeka platí Židovská náboženská obec, ako sám poznamenáva. Nemám skúsenosti so súdnym konaním, preto mi prepáčte, ak sa mýlim, ale doteraz som mal za to, že advokát je na súde preto, aby zastupoval obžalovaného, žalujúcu stranu zastupuje prokurátor. Čo tam teda robil, mi je záhadou a ani spomínaný článok mi to neobjasnil. Pán advokát je ale pekné číslo a zopár jeho vyjadrení je nesmierne pozoruhodných. Na otázku redaktora, či je tento rozsudok je pre neho dôležitý, odpovedá:

Samozřejmě. Pro mladé, ale také i pro starší lidi je výše uloženého trestu velmi důležitým sdělením. Trest ukázal, že stát chrání občana, který se ohradí proti nezákonnému, v tomto případě zvlášť odpornému antisemitskému a neonacistickému jednání.

Neviem, čo vedie pána advokáta k tomu, aby de-facto dával na jednu úroveň hlúpe a nezmyselné hajlovanie s pokusom o vraždu.  Znižuje závažnosť trestného činu pokusu o vraždu, alebo umelo zvyšuje spoločenské nebezpečenstvo hajlovania? Každý normálny človek si pomyslí svoje, keď uvidí na ulici dvoch opilcov, ako hajlujú, ale je tento čin rovným pokusu o vraždu?

Na záver pán advokát vyslovil prirovnanie, ktorým mi ale skutočne vyrazil dych:

Dokazováním v tomto soudním řízení bylo skutečně mimojiné zjištěno, že obžalovaní Lukáš Vorobeľ a Martin Vachta se poprvé setkali právě na březnové demonstraci v Plzni. Je to významná informace pro úředníky, kteří budou rozhodovat o případném zákazu obdobných shromáždění a pochodů. Je třeba si uvědomit, že z těchto nežádoucích a odporných shromáždění může vzejít i tak nebezpečná věc, jako je pokus vraždy. Bohužel v tom vidím jasnou souvislost. Lidé s neonacistickým a antisemitským přesvědčením mají možnost zákonně se shromáždit. Mohou veřejně vystupovat a prezentovat antisemitské a neonacistické názory. To ve svých důsledcích může vést až k tomu, co se bohužel stalo Jakubu Štěrbíkovi – k pokusu o vraždu.

Až takto mystifikovať a pliesť dve navzájom nesúvisiace veci dohromady dokáže iba niekto pod vplyvom nejakých halucinogénov, alebo človek tak presiaknutý nenávisťou, že je presvedčený o svojej iracionalite ako o neotrasiteľnej pravde. Útočiť na slobodu zhromažďovania argumentom, že sa ho zúčastnili aj títo dvaja ľudia, je ako miešať hrušky s jablkami. Podotýkam, že pochod v Plzni asi až tak veľmi neonacistický nebol, lebo aj Česká republika má paragraf, ktorý stavia vyznavačov tejto ideológie mimo zákon a keďže pochod prebehol, zákon asi porušený nebol. Neviem, ako by vysvetlil pán advokát spájanie sa modliacich v synagóge s masovým vraždením, keďže podľa jeho pokrivenej logiky by sme ich mohli spájať s Baruchom Goldsteinom, ktorý postrielal 29 ľudí z nenávisti. Ja ale nie som zaslepený fanatik, ako je pán advokát, iba mi nie je jedno to, kam až pocit nadradenosti môže vyústiť.