Juri Lina: Vymývanie mozgov más

Pokiaľ ide o históriu, to, čo si myslíte, že je pravda, môže byť iba propaganda.

Daniel Boorstin, knihovník v Library of Congress v rokoch 1975 až 1987, raz uviedol: “Američania žijú vo svete pseudo-faktov, ktoré pre nich vytvárajú ich vlastné médiá.” Ľudia chcú vidieť to, čo neexistuje a želajú si ignorovať realitu. Život je preto otázkou klamu a sebaklamu. V magickom bludisku mýtov je ťažké dosiahnuť nejaký pokrok. A my v labyrinte lží určite žijeme. Tieto lži sú svedomito zosilňované megafónmi masmédií, ktoré sa rovnako tak snažia umlčať, zadržať, alebo – čo je posledné útočisko – zosmiešňovať všetky informácie a myšlienky, ktoré nevyhovujú ich propagande.

[A]merický profesor psychológie Charles Tart nazýva toto ideologické otupovanie nášho intelektu “tranzom konsenzu”. Konsenzus je všeobecný názor či porozumenie. Tranz konsenzu teda naznačuje fakt,, že sme akceptovali nepravdivú koncepciu reality, nie prostredníctvom logického spracovania faktov, ale skrze intenzívnu manipuláciu (brainwashing) globálnymi elitami.
Tranzom konsenzu, ktorý predstavuje všeobecná viera v tieto mýty, bolo ovplyvnených príliš mnoho z nás. Metódy sugescie, ktoré slobodomurári a iní používali k tomu, aby sme ich lžiam uverili bez dôkladného zamyslenia sa, väčšinu z nás úspešne pretvorili na obete tejto nehoráznej manipulácie. Z tohto dôvodu sa inštiktívne vyhýbame nepohodlným faktom, ktoré ohrozujú zničením falošného svetonázoru, vytvoreného slobodomurármi, a týmto naším precitnutím z tranzu. Mnohí z nás boli ovplyvnení mentálnou paralýzou.
No ako uviedol filozof Friedrich Nietzsche, viera je túžba po nepoznaní. Kvôli tomu je dôležité odhaľovať najnebezpečnejšie mýty propagandy. Mentálna anestetizácia ľudí do značnej miery uspela. Väčšina ľudí sa stala obeťou typu slepej viery zvanej “politická korektnosť” a preferuje žiť vo svojom iluzórnom svete.
Vyššie miesta vynašli či využili mýty, ktoré slúžia ich zámerom a fungujú proti zámerom naším. Tieto fantázie sa týkajú histórie, zdravia, kultúry, politiky a ďalších dôležitých tém. Aby našiel silu čeliť realite, človek musí mať vieru a veriť v samého seba.
Prebudenie z tranzu je obtiažnym a namáhavým procesom. Na jeho dosiahnutie sú nutné isté kľučové fakty, ktoré čitateľ, napriek všetkým lžiam, môže rozpoznať a má možnosť overiť. Tu je klasický príklad z Darwinových denníkov.
Patagónci (kmeň žijúci na juhu Argentíny) nemohol vidieť Darwinovu loď, Beagle, konceptuálne či dokonca opticky, pretože časťou ich skúsenosti dovtedy neboli žiadne veľké lode. Iba šaman kmeňa mohol túto loď vidieť. Keď tento začal popisovať loď pomocou tvarov Patagóncom známym, loď sa stala viditeľnou pre všetkých. Prejavovala sa u nich konsenzuálna realita, týkajúca sa malých člnov, ale chýbala im podobná koncepcia veľkých lodí. Mnohým novinárom chýba kritické posúdenie na preniknutie konsenzuálnou realitou týkajúcou sa skutočného sledu udalostí počas nešťastia lode Estonia – ani sa len nesnažili pochopiť, že švédska komisia pre vyšetrovanie nešťastia jasne ohľadom kľúčových otázok klamala.

[M]nohým z nás chýba kritické posúdenie týkajúce sa nášho sociálneho, politického a praktického prostredia, keďže slepo veríme mýtom, ktorými nás slobodomurárske kruhy dennodenne kŕmia prostredníctvom masmédií.
Väčšina z nás, ktorí peferujú slepo veriť rôznym politickým, sociálnym a vedeckým výmyslom, a ktorí popierajú akýkoľvek náznak o skrytej kontrole za oponou, nechce vidieť, že najdôležitejšie poltické, ekonomické a sociálne udalosti vo svete nie sú náhodné, ale plánované nedemokratickými skupinami, skrývajúcimi sa pod označením „slobodomurári”. Zhoršujúce sa podmienky, ktoré vidíme všade, v rôznych krajinách, len tak z ničoho nič nevznikli. Ak toto vysvetlenie pijmeme, okamžite začíname chápať všetko to, čo sa deje a všetky časti skladačky zapadajú na správne miesto. Inak budeme tápať v temnote a nepochopíme nič. Ak odmietneme túto realitu vidieť, znamená to, že akceptujeme život v svete bez zmyslu, v absurdnom svete, ktorý sa bez akéhokoľvek rozumného dôvodu pretvoril na surrealistický, kafkovský blázinec.
Slobodomurári ešte intenzívnejšie propagujú svoje neprirodzené idey ako je globalizmus (nový internacionalizmus) či mondializmus, zdanlivok z dôvodu propagácie duchovného rozvoja ľudstva a pre budovanie Nového svetového poriadku. Toto je bezpríkladné klamstvo.
Vo svojej indoktrinácii spoločnosti slobodomurári pravdepodobne uspeli, pretože už nie sú považovaní za vážnu hrozbu. Práve títo kontrolujú masmédiá.
„Ak niekto kontrolu rádio, tlač, školu, cirkev, umenie, vedu, film – ten môže pretvoriť každúpravdu na lož, každý nerozum na zmysel.” (1) Ale masy vždy verili v tých bohov, ktorí sa sami čo najdramatickejšie propagovali.

Moc kontrolovať tok správ je rovnaká moc kontrolovať, ako ľudia myslia. V Spojených štátoch sa pýšime slobodnou tlačou. No ako slobodná skutočne je, keď zo všetkých veľkých mediálnych konglomerátov získavame tie isté správy, pričom alternatívne názory sa k väčšine Američanov nikdy nedostanú? Moc oznamovať a popisovať realitu je dnes v rukách nemnohých. A záujem týchto pár mocných je v protiklade k záujmu ľudu, všeobecnému záujmu. Nezáleží na tom, že tieto mediálne konglomeráty majú rôzne názvy a výzor, keďže všetky zdieľajú rovnaké hodnoty, čo garantuje, že získavame klonované informácie. (2)

Verím, že tých pár, ktorí kontrolujú informačný tok, patria k medzinárodnému slobodomurárstvu.
Noam Chomsky napísal: „Propaganda pracuje oveľa efektívnejšie, ak sa udržuje ilúzia, že masmédiá sú nestranným pozorovateľom. Húževnaté debaty v rámci neviditeľných hraníc v skutočnosti majú za účinok posilňovanie systému.”
Nie je možné kontrolovať slobodomurárske lóže či iné elitárske štruktúry. Vieme však, že skupina, ktorá sa nedá kontrolovať, okamžite začína manipulovať tlač a verí, že je nad zákonom. Slobodomurári využívajú mýty ako základ svojej moci vo svojom boji proti nám.

Mýty ako základ moci

Celá Európa po stáročia verila na čarodejnice. Obsiahle knihy, napísané učencami, ako bolo neslávne dielo Malleus Maleficarum (Kladivo na čarodejnice) autorov Heinricha Institorisa a Jakoba Sprengera, vydané v roku 1486 a do roku 1669 vydané v ďalších 30 vydaniach, stigmatizovalo hanebné počínanie čarodejníc.
Či by dnes každý neveril v čarodejnice, ak by od malička vyrastal medzi strašidelnými príbehmi o čarodejniciach, a ak by masmédiá dennodenne opisovali ich ohavné zločiny?
V poslednej dobe sa začína rozkladať stále viac a viac mýtov, ktoré neobstoja vo svetle podrobného skúmania.
V roku 490 pred Kristom Aténčania vyhrali v bitke proti Peržanom v Maratóne. Aténčania poslali bežca Feidipida 41 kilometrov naspäť do Atén, aby toto víťazstvo oznámil. „Zvíťazili sme!” zakričal, než padol vyčerpaním. Verilo sa, že tento príbeh bol pravdivý. No nebol. Zdrojom tohto mýtu bol grécky historik Hérodotos.
9. septembra 490 pred Kristom Feidipides v skutočne bežal 250 km z Atén do Sparty, aby požiadal Sparťanov o pomoc. Sparťania nechceli poskytnúť svoju pomoc pred splnom mesiaca, a tak Feidipides bežal naspäť a toto ich rozhodnutie oznámil. 12. septembra Aténčania porazili Peržanov bez pomoci Sparťanov.

[A]ni nie tak dávno Švajčiari verili, že k útoku na habsburgské zámky došlo po prísahe v Ruetli v roku 1291. Vykopávky dokázali, že zámky boli bez boja opustené dávno pred rokom 1291. K útoku na ne nikdy nedošlo. (3)
Anglický astronóm Sir. Fred Hoyle dospel k záveru, že vesmír je ovládaný vyššou inteligenciou. V roku 1978 Hoyle označil teóriu evolúcie konšpirátora Charlesa Darwina za nesprávnu a tvrdil, že rovnako tak nesprávna bola viera v názor, že prvá živá bunka bola stvorená v „mori života”. Vo svojej knihe Evolution from Space (1982) sa od darwinizmu úplne dištancoval. Hoyle uvádzal, že „prirodzený výber” nemôže evolúciu vysvetliť.
Vo svojej knihe The Intelligent Universe (1983) sa Hoyle pýtal: „Život, ako ho poznáme, závisí, okrem iného, na prinajmenšom 2000 rôznych enzýmoch. Ako by mohli slepé sily prvotného mora dať dokopy správne chemické elementy pre stavbu enzýmov?” Štatistiky sú objavné:
Podľa jeho výpočtov je pravdepodobnosť tohto vzniku 1: 1040000 (teda 1 so 40 tisíc nulami za sebou). To je približne rovnaká pravdepodobnosť ako hodiť 50 tisíc-krát za sebou hracou kockou šestku.Alebo, ako to opisuje Hoyle: „Pravdepodobnosť, že sa vyššie organizmy vyvinuli takýmto spôsobom, je porovnateľná s pravdepodobnosťou prechodu tornáda cez smetisko, čoho výsledkom je Boeing 747.”
Jedinečné prednosti človeka (vedomie, morálka a náboženstvo) vôbec nezodpovedajú evolučnej téze „prežitia najsilnejšieho”. Martýr si radšej zvolí smrť než zavrhnutie svojho presvedčenia.
Hoyle zdôrazňoval, že veda musí opäť akcpetovať, že vo vesmíre existuje vyššia inteligencia. Sir Fred Hoyle verí, že Darwinova evolučná teória je škodlivým mýtom, uvádzajúc: „Musíme sa tomuto vo svojich vedeckých výskumných programoch prispôsobiť.”

[T]eória evolúcie bola vypracovaná Lunárnou spoločnosťou, vytvorenej z iniciatívy vysoko postaveného slobodomurára Benjamina Franklina, ktorý neskôr emigroval do Ameriky. Členovia sa schádzali raz mesačne za splnu mesiaca. Spoločnosť bola revolučnou slobodomurárskou organizáciou, ktorá podporovala zvrhnutie monarchií a podkopávanie viery v Boha (Ian T. Taylor, In the Minds of Men: Darwin and The New World Order, Minneapolis, 1984, s. 55). Dôležitým členom Lunárnej spoločnosti bol Erasmus Darwin (1731 – 1802). Tento bol starým otcom Charlesa Roberta Darwina a v rokoch 1794-96 napísal knihu Zoonomia, or the Laws of Organic Life, ktorej záver bol rovnaký, ako záver diela The Origin of Species, ktorú jeho vnuk napísal v roku 1859.
Týmto spôsobom slobodomurári dokázali šíriť dezinformácie o tom, ako tu na zemi žijeme iba jeden život, sami vo vesmíre, ktorý sa vytvoril sám z ničoho. Podľa humanistov sa ľudský vývoj končí fyzickou smrťou. Darwinovo dielo The Origin of Species je podvod. Výraz „evolúcia” sa prvýkrát objavil v šiestom vydaní, publikovanom v roku 1872, v tom istom roku, kedy Darwin zomrel. Tayler odhalil, ako Lunárna spoločnosť a ďalšie slobodomurárske organizácie zavádzali mnohých intelektuálov svojou manipuláciou a pomocou „modernej” vedy.
Erasmus Darwin i jeho priateľ v Lunárnej spoločnosti, James Watt, boli slobodomurári. Starší Darwin bol v roku 1754 uvedený do St. David’s Lodge No. 36 v Edinburghu. Neskôr sa stal členom Canongate Kilwinning Lodge No. 2. (5)
Vedci dnes priznávajú že Neandertálci neboli našimi predkami, keďže DNA analýza mitochondriálnej DNA dokazuje, že patrili k úplne inému druhu živočíchov. Profesor Svante Paeaebo z Mníchovskej univerzity dokázal, že nie sú našimi predkami.(6)
Charles Darwin neskôr rozvinul ideológiu, zvanú humanizmus, ktorú začalo využívať medzinárodné slobodomurárstvo ako svoju zbraň voči ľuďom s duchovnými názormi. Charles Darwin bol iba prostredníkom medzi slobodomurárskou elitou. S pomocou „humanistických” organizácií slobodomurári rozširovali ateizmus a ďalšie falošné doktríny.
Anglický kvantový fyzick Paul Davies však vo svojej zaujímavej knihe God and the New Physics (Stockholm, 1987) postuluje, že „ovládajúce univerzálne vedomie využíva prírodné zákony za určitým zámerom”. Domnieva sa, že kvantová fyzika je dnes najistejším spôsobom, ako nájsť Boha. Paul Davies píše: „Samotný fakt, že vesmír sa nachádza v procese tvorenia, a že jeho zákony umožnili existenciu komplexných štruktúr a ich vývoj do vedomého života je pre mňa pevným svedectvom, že za oponou sa niečo deje. Pokladám za nemožné poprieť dojem, že všetko je plánované…” (7)
Teória psychoanalýzy Sigmunda Freuda bola iba obrovský bluf. To, okrem iných, odhalil i Daniel Stern, americký profesor psychiatrie v Ženeve. Freudov tzv. regresívny model je rovnako tak nesprávny, tvrdí Stern. Ak by platil, bolo by možné ho použiť na predpovedanie problémov ľudí alebo na dokázanie spojitosti medzi poruchami v rannom destve a problémami v neskoršom živote. Ale toto nebolo úspešné.(8)
Freud patril k židovskej slobodomurárskej lóži B’nai B’rith.(9) Počas obdobia, kedy Freud pracoval na svojej teórii psychoanalýzy (1880-1890) denne požíval tekutý kokaín, ktorý je silným sexuálnym stimulantom. Túto drogu vychvaľoval a podával ju priateľom a známym. Na jej počesť dokonca písal „oslavné piesne”. Freud uviedol kokaín do západného sveta.
Informácie o efektívnych politických alternatívach sú pred nami ukrývané. Oficiálnou históriou je to, že život bol v minulosti oveľa ťažší. No existovali dobre fungujúce politické systémy, o ktorých sa nehovorí.

[F]araón Amenhotep IV., ktorý vládol v období 1353 až 1335 pred Kristom, bol múdrym a dobrosrdečným vládcom, ktorý sa seriózne snažil egyptskú spoločnosť reformovať. Zrušil krvavé obete a obrátil sa ku kultu slnka uctievajúc iba jedného boha – Atena (Atona). Svoje meno zmenil na Akhenaten (Akchenaton, „Pôsobivý duch Atona”). Mal rád filizofiu a nenávidel vojnu. Vydal zákon, v ktorom prehlasoval, že náboženstvo symbolizuje dobrotivosť a lásku, zdôrazňujúc: „Meno nášho boha je Aten (Aton), ktorý je slnkom, veľkým darcom života. Nech sú si ľudia rovní v živote tak, ako sú si rovní v smrti.”
Svoje hlavné mesto presunul z Téb do el-Amarna, 300 kilometrov severne, a skonfiškoval majetok duchovenstva, ktoré ich viedlo k pohŕdaniu ľudom a vytvoreniu štátu v štáte. Zem klerikov rozdelil medzi farmárov a otrokov. Zakázal zbohatnutie bez práce. Z chrámov vzal všetko zlato a rozdal ho chudobným. Chudobu považoval za znak neschopnosti štátu.
Prepustil všetkých otrokov a osobne žil skromným a šetrným žiotom. Zakázal zabíjať zvieratá spôsobom, ktorý viedol k ich nadmernému utrpeniu. Faraón ukončil všetky vojny a prepustil veľkú časť armády. Sýria, ktorá sa stla neslávne známou zavedením prostitúcie a ďalších neduhov do Egypta, sa stala prvou kolóniou, ktorá získala nezávislosť.
Verím, že Achenaton bol obeťou sprisahania, a že bol otrávený vlastným lekárom.
Achenatonove posledné slová boli: „Večné kráľovstvo nemá na zemi žiadne miesto. Všetko sa vracia k svojej pôvodnej podobe. Strach, nenávisť a nespravodlivosť opäť vládnu svetu a ľudia budú znova zotročení a znova budú trpieť ako kedysi. Bolo by lepšie, ak by som sa vôbec nenarodil, než aby som žil ako divák triumfu zla nad dobrom.”
Tutanchamon, ktorý po ňom nastúpil na trón, vrátil všetko do starých koľají. (10) Achenatonovo meno bolo odstránené zo všetkých nápisov a jeho kráľovské mesto zrovnané so zemou.
Systém založený na spiritualite môže byť veľmi úspešný. To bolo dokázané gréckym matematikom a filozofom Pytagorom (570-500 pred Kristom), ktorý pochádzal z ostrova Samos. Po svojich objaviteľských expedíciách založil spoločnosť Kroton (Crotona, Croton), ezoterické (hylozoické) brastvo (spoločenstvo pytagorejcov) a školu neďaleko Taorminy na Sicílii. Zaviedol spravodlivý zákon. Pytagorejci boli duchovnou aristokraciou. Okrem filozofie a geometrie pátrali po numerickom základe vesmíru. Pytagoras vyvinul ezoterický smer myslenia, ktorý existuje dodnes.
Pytagoras každého udivoval svojou obrovskou znalosťou mágie. Jeho vplyv na rozvoj južnej Itálie počas viac ako 30 rokov bol rozsiahly. Pytagorejci reformovali spoločnosť etickými prostriedkami. Ich forma vlády sa nazývala aristokracia (vláda najlepších alebo najučenejších). V Krotone bolo založené mesto-štát polis, ovládané 300 aristokratmi, žijúcimi v celibáte, aby sa predišlo nepotizmu. Ekonomika prekvitala a kultúrny život bol bohatý. Existovala sloboda prejavu. Ústredným princípom bola čestnosť. Ženy v tomto systéme boli rovné mužom a, ako uvádza Diogenes Laertios, bolo im umožnené dosiahnuť vysoké postavenie v spoločnosti.
V Rusku sa v roku 1917 zmocnili vlády zločinecké slobodomurárske organizácie a založili opak aristokracie – kacistokraciu (vlády najhorších alebo najnevzdelanejších).

[P]ytagorov najznámejší učeník, Platón, rozvinul svoju teóriu ideálnej republiky zo svojich skúseností v Krotone. Tvrdilo sa, že táto teória bola prototypom komunizmus. To je typický príklad dezinformácie. Bol to úplný opak. Platón požadoval vládu filozofov (múdrych), nie tyraniu nevzdelancov.
Bohatý, žiarlivý a amorálny vladár menom Kylón zorganizoval proti slobodomyseľným aristokratom v Krotone sprisahanie, ktoré viedlo k poprave mnohých vedúcich filozofov. Pytagoras bol nútený utiecť. Napriek tomu, po týchto udalostiach sa vplyv pytagorejcov ešte zväčšil. Neskôr došlo k ešte rozsiahlejšej revolte, počas ktorej bolo povraždených mnoho politických vodcov a mnohé zo škôl Bratstva bolo zničených (vrátane škôl v Krotone a Syrakúzach). Bratstvo sa presunulo zo Sicílie do Grécka (Atény).
Informácie o tejto zlatej perióde osvietenstva boli v našej modernej histórii ignorované.
Bol to Pytagoras, ktorý začal používať výraz „filozofia” a nazývať sa filozofom, milovníkom múdrosti. Pytagoras taktiež vyvinul ezoterický systém zvaný hylozoicismus. Tvrdil, že hmota má vedomie resp. dušu. Všetky svety sú duchovnými entitami. Dokonca i planéty sú živými bytosťami. Vesmír má taktiež vedomie. Hylozoicizmus v gréčtine znamená „náuka o živej hmote” (hyle – hmota, zoe – život).
Najväčšia škoda bola napáchaná všetkými druhmi mýtov o komunizme a jeho vykonávateľoch. Bývalý švédsky premiér Hjalmar Dranting napísal vo Folkets Dagblad: „Leninovo veľké dielo bude navždy jedno z najzmysluplnejších v týchto problematických časoch, zmysluplné vo svojej priamočiarosti a v bezohľadnej láske k sociálnej revolúcii.” (11)
Po mnoho rokov sme boli kŕmení sovietskym mýtom o Katyni. Nemci údajne v katynskom lese zavraždili niekoľko tisíc poľských dôstojníkov. Táto lož bola odhalená. Tvrdilo sa, že Švédsko bolo počas 2. svetovej vojny neutrálne. Fakty dokazujú odlišnú skutočnosť. Národno-socialistické Nemecko si od Švédska prenajímalo ropné tankery. Tieto dovážali benzín, ropu a destilovanú vojnu pre nemeckú vojnovú mašinériu. Všetko to za schválenia švédskej vlády. (12)
Dnes sa vo všetkých oblastiach šíria falošné mýty – o bezpečnosti vakcinácie, o tom, že sme biologicky identickí, že umelé sladidlo aspartam nie je nebezpečné, že vitamín C je škodlivý.
Slobodomurári nás vystavujú palimpsestu (codex rescriptus) ničiac a ukrývajúc starobylú spirituálnu kultúru a nahradzujú ju bezcennou masovou kultúrou, cieľom ktorej je posilniť účinok tranzu konsenzu.
Politicky korektní agitátori sú indoktrinovanými jednotlivcami a mali by byť považovaní za politických analfabetov, keďže sú úplne neznalý skrytej reality, ktorá kontroluje naše životy. Goethe napísal: „Nič nie je hroznejšie než extrémna nevedomosť.”
V dnešnom svete je informácia považovaná za „hodnovernú”, ak je v súlade s názormi vlády. Neoficiálne informácie z iných zdrojov sú úplne ignorované.

Poznámky:

1. Alf Ahlberg, Idealen och deras skuggbilder (Ideály a ich tiene), Stockholm, 1936, s. 135.
2. The Nation, október 1997.
3. Werner Meyer, 1291 – Die Geschichte.
4. „Hoyle on Evolution”, Nature, ročník 294, 12. november 1981, s. 105.
5. Freemasonry Today, jeseň 1999.
6. Natur & Vetenskap, číslo 9, 1997, s. 1.
7. Svenska Dagbladet, 3. marec 1989.
8. Svenska Dagbladet, 7. jún, 1990.
9. Peter Gay, Freud, Stockholm, 1990, s. 158.
10. Otto Neubert, Tutankhamun and the Valley of the Kings, Manchester, 1954, s. 151-174.
11. Hjalmar Branting, Tal och skrifter, Stockholm, 1930, XI, s. 231.
12. Terje Fredh, Doedlight dubbelspel, Lysekil, 2000.

Juri Lina je jedným z najuznávanejších dnes žijúcich revizionistických žurnalistov. Žije v Estónsku a jeho najznámejšou prácou je kniha Under the Sign of the Scorpion z roku 1994. Táto kniha je výsledkom jeho výskumu v sovietskych archívoch, výskumu, ktorý viedol k „pochopeniu” spojenia medzi židovským slobodomurárstvom a sovietskym marxizmom. Toto spojenie je nepopierateľné a pochádza z väčšej časti práve z Linovej knihy.

Zdroj: The Barnes Review, November/December 2003, s. 21-24. Preklad Frederick Forkrist