Obyčajný človek

Som obyčajný človek, nič zvláštne, nič veľké. Na všetko čo mám, som si musel zarobiť poctivou prácou. Nikdy som si nepýtal viac, bol som spokojný s tým, čo som dostal, čo stačilo pre mňa a moju rodinu. Avšak teraz mi povedali, že časy sú ťažké, práca nie je a tak som dostal výpoveď. Píšťalka zapískala a brány továrne sa posledný krát zavreli. A než sa noc skončila, továreň bola zbúraná. Nikdy som nechýbal ani jeden deň v práci, nikdy som neštrajkoval za zvýšenie platu, 20 rokov som pracoval najlepšie, ako som vedel. Teraz si tí z vedenia myslia, že s potrasením ruky a s posledným šekom sa bude ľahšie zabúdať na moju vernosť v časoch zlých, či dobrých. Majiteľ povedal, že je mu to ľúto, že veci sa tak zle vyvinuli, ale jeho kapitáni priemyslu nenechajú padnúť. Stále si šoféruje svoje auto a fajčí svoje cigary. Stále môže zobrať svoju rodinu na dovolenku – nie, on nikdy nebude stratový. A mne to príde také ironické, majiteľ je ešte bohatší než kedykoľvek predtým. Ale môj šek sa už minul a ja nemôžem zaplatiť nájomné. Vždy je jeden zákon pre bohatých a druhý pre chudobných. Každý deň sa snažím zachrániť niečo z mojej hrdosti, nájsť si prácu a zaplatiť za všetko čo potrebujem k životu. Ale všade kam idem, odpoveď vždy znie NIE, dnes nie je práca pre nikoho. A keď mi zabavili všetko, ostal som iba ja, obyčajný človek, jeden v zástupe ďalších tisícov rovnakých ako ja. Pozerám sa na svoju milovanú ženu, ktorá sa snaží urobiť to najlepšie čo môže a iba Boh vie, čo bude s našimi deťmi. Sme postavený pred skutočnosť, že sme ako ľudský odpad, generácia odhodená bokom. Ale ja tak dlho, ako budem žiť, tak nezabudnem, že ste mi zobrali moju dôstojnosť a hrdosť, úplne ste ma stiahli z kože.

Takýto osud môže čakať každého z nás. Kapitalizmus nie je o vznešených ideáloch, je o tvrdom obchode, kde jeden získa a druhý stratí. Kde nie je priestor pre férovú hru, kde nie je priestor pre nevhodné názory. A tak, ako komunizmus zotročuje ľudí otvorene, so spevom na perách, kapitalizmus zotročuje ľudí skryto, s maskou slobody a demokracie.

Zdroj: Christy Moore – Ordinary Man song.