Veľká líbyjská arabská ľudová socialistická džamahírija

الجماهيرية العربية الليبية الشعبية الإشتراكية Al-Džamáhíríja al-Arabíja al-Líbíja aš-Ša‘bíja al-Ištirákíja al-uzmá – to je celý názov štátu, ktorý poznáme skôr pod menom Líbya. Krajina ktorú až z 95% tvorí púšť Sahara. Táto krajina dnes stojí na pokraji občianskej vojny, respektíve už v nej je. Západné krajiny sa predháňajú v odsudzovaní líbyjského vodcu Muammara Kaddáfiho a jeho režimu, ktorý vládne od roku 1969. Najmä Francúzsko a Veľká Británia sú za razantnú akciu – ostatné krajiny váhajú a skôr sa prikláňajú k diplomatickému riešeniu problému a k sankciam, ktoré boli na krajinu uvalené už koncom februára. Európska Únia a OSN sankcie zdôvodňujú tvrdými opatreniami režimu Mammara Kaddafiho voči jeho oponentom. Z tohoto postoja sa zdá, akoby prorežimné sily masakrovali nevinných civilistov, mierumilovne protestujúcich voči pomerom v krajine. Avšak aj z mainstreamových spravodajských zdrojov je zrejmé, že to tak nie. Jedná sa o ozbrojený puč, pokus o násilnú zmenu moci a myslím si, že je suverénnym právom každého štátu sa vysporiadať s ozbrojenými teroristami. Miesto odsúdenia puču mu však západné krajiny vyslovujú podporu. Už iba to by nám malo signalizovať, že sa nejedná iba o vnútornú záležitosť Líbye, ale aj niekto iný má eminentný záujem na zmene režimu. Prečo? Lýbia má najväčšie zásoby ropy na Africkom kontinente a deviate najväčšie na svete, rovnako ako ohromné ložiská zemného plynu. Plus pre zaostalosť a izolovanosť krajiny je mnoho území ešte nepreskúmaných. Keďže sa dnes už nedá iba tak povedať, že MY chceme vašu ropu a tak vás obsadíme, používajú sa všelijaké iné dôvody na okupáciu krajiny, no najmä magické slovíčka demokracia a ľudské práva. Čo na tom, že každý jeden región sveta je odlišný, má inú tradíciu a iné hodnoty. MY rozhodneme, čo je správne. Kto sa skrýva za MY ani netreba bližšie osvetľovať, stačí, ak si uvedomíme, kto by mal najväčší osoh z prípadného pádu režimu Mammara Kaddáfiho… Nijako sa jeho režimu nechcem zastávať, islamský socializmus určite nie to, čo stojí za obdiv a je hodný nasledovania, iba poukázať na ďalšiu špinavosť  zo strany demokratických politikov.